O nás
Ľudia a kontakty
Otázky a odpovede
Sklad
Galéria
Naša inzercia
Kde nás nájdete ?
 
 
 
 
 
 
Ak sa rozhodnete spracovávať hlásenia "Intrastat-SK" prostredníctvom našej spoločnosti, budeme vás informovať o rôznych štatistických ukazovateľoch hospodárstva EU , ako aj jednotlivých štátov.
       
  

Bude nutné v rámci obchodu medzi krajinami EÚ a SR dokazovať pôvod tovaru dokladom EUR.1 prípadne prehlásením o pôvode či iným spôsobom ?
  Obchodné faktúry k tovaru dodávanému medzi krajinami spoločenstva sa v zásade od dnešných nebudú odlišovať . Dokazovanie pôvodu tovaru kt. bol uvedený do voľného obehu v krajinách EU ( tzv. vyclený tovar), nebude potrebné. Pôvod tovaru je však vhodné k jednotlivým položkám vyznačovať už zaužívanými skratkami ( DE, AT, PL, HU ), namiesto často nevhodne uvádzaným ( EU ), aby bolo možné tento údaj preniesť do hlásenia Intrastat...
 
Po 1.5.2004 si hodláme spracovávať hlásenie intrastat vo vlastnej réžii. Máme si zamestnať colného deklaranta ?
  Hlásenie Intrastat je vo svojej podstate to isté ako doterajší doklad jednotnej colnej deklarácie a zakladá si hlavne na zatriedení tovarovej položky do harmonizovaného systému. Ak Vám Váš dodávateľ tieto informácie dodáva, či už vo faktúre, v elektronickej podobe, alebo Vám ich poskytol formou katalógu výrobkov s označením položiek HS , potom to zvládne aj Vaša účtovníčka po príslušnom zaškolení do problematiky...
 
Plánujeme obchod s tovarom z a do tretích krajín a to po našom vstupe do EÚ. Aké clá budeme platiť ? Kde sa to dnes môžeme dozvedieť ?
  Dnešný colný sadzobník stráca od 1.5.2004 platnosť a bude nahradený integrovaným systémom TARIC. Colné sadzby v rámci EU sú tu v podstate uvedené a záväzné pre všetky krajiny spoločenstva. Horšie je to v oblasti tzv. preferenčných colných sadzieb kt. sa často viažu na dovozné množstevné kvóty. Tiež by som si preveril oblasť licenčnej politiky a v neposlednom rade si preverte tzv. citlivé tovary ( poľnohospodárske, potravinárske, tovar podliehajúci spotrebnej dani ). Tieto položky môžu spôsobovať vážnejšie komplikácie . Spojte sa s nami. Otázku doriešime, prípade doporučíme kde hľadať aktuálne informácie. Veľa sa dozviete na stránke: http://mkaccdb.eu.int
 
Pri dovoze tovaru z iných krajín ako EU je možné získať výhodnejšie colné sadzby ?
  Áno. Tým, že sa stávame plnohodnotnou krajinou spoločenstva, preberáme nielen povinnosti ale aj výhody z toho plynúce. Spoločenstvo má s inými krajinami, ako aj zoskupeniami krajín, podpísaných množstvo dohôd o vzájomnom odstraňovaní colných bariér a znižovaní colných sadzieb. Patria sem tiež krajiny rozvojové a menej rozvinuté, ako bolo doposiaľ a tiež krajiny s ktorými prebiehajú predvstupové rokovania. Dohôd je k dnešnému dňu viac ako tridsať, a spôsoby dokazovania pôvodu takéhoto tovaru sú veľmi rozdielne...
 
Hodlám si doviesť osobné motorové vozidlo. Aké podmienky budú po našom vstupe ?
  Tu rozhoduje skutočnosť, či hodláte priviesť vozidlo nové, alebo použité. Pri použitom rozhoduje jeho vek a tiež technický stav ( katalyzátor ). Treba sa informovať hlavne na polícii, alebo STK, či ten či onen typ a továrenská značka bude spĺňať technické požiadavky na pripustenie do premávky a hlavne či a koľko bude povinnosť úhrady STK , špeciálneho poplatku na miestnom úrade, prípadne do recyklačného fondu…Pri dovoze nového vozidla sa daň bude platiť v krajine kde sa vozidlo prihlasuje do evidencie. Pritom za nové vozidlo sa považuje automobil kt. má najazdených menej ako 6000 km alebo v čase jeho nákupu neuplynulo viac ako 6 mesiacov od prvého uvedenia do prevádzky. Podmienky sú rovnaké pre fyzickú aj právnickú osobu s tým rozdielom, že osoba fyzická musí daňové priznanie podať do 7 dní od uskutočnenia dovozu. Daň sa platí na miestne príslušnom daňovom úrade podľa sídla podnikania, alebo trvalého bydliska. Tu je vhodné si vybrať trvalé bydlisko v niektorej z 25 krajín spoločenstva lebo daň je rozdielna ( od 15 do 25 percent )...
 
Som držiteľom záväzného rozhodnutia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru ho HS .Môžem z neho čerpať aj po 1.5.2004 ?
  Nie ! Vaše rozhodnutie našim vstupom do EU automaticky stráca platnosť spolu s tzv. slovenským colným sadzobníkom. Ak nemáte istotu o zachovaní položky v rámci EÚ, a colná správa Vás doposiaľ nekontaktovala doporučujeme Vám žiadať o nové rozhodnutie. Predpokladám však , že dovážate tovar z tretích krajín .
 
Často som využíval nákup v zahraničí ( AT, CZ, HU ), lebo som si mohol pri následnom nákupe vyzdvihnúť ušetrenú DPH. Môžem takto výhodne nakupovať aj po vstupe našej krajiny do EU? Musím po nákupe v AT vykazovať intrastat ?
  Podľa krajín, ktoré uvádzate, budete zrejme z Bratislavského kraja a jedná sa zrejme o neobchodný tovar – teda tovar osobnej spotreby. Pre Vás „daňový raj“ žiaľ už skončil... Ale nemusíte sa obávať nízke ceny Vami nakupovaných výrobkov konkurenčne dotlačia našich predajcov a ušetríte aj na cestovných nákladoch ... Jedine že by ste niečo našli na Ukrajine alebo v Rumunsku. Dajte nám vedieť, zvezieme sa s Vami. ( No v Bratislave máme Letisko, a ak poletíte zrejme tam bude ešte Duty – Free - Shop resp. na Dunaji sú lode . Ale aj s tým sa zrejme rozlúčime. ) Pozor pri nákupe bežného spotrebného tovaru platíte v krajine nákupu aj DPH, no pri kúpe nového motorového vozidla v krajine prihlasovania vozidla ( v mieste trvalého prípadne prechodného pobytu ). Ak však budete nakupovať ako podikateľ a dosiahnete prah povinnosti vykazovať hlásenie, potom sa na vás Intrastat vzťahuje.
 
Naša firma využívajúca colný sklad. Môžeme ho využívať aj po vstupe...?
  Rozhoduje tu účel Vášho skladu , rozhodnutie príslušného colného úradu a hlave pôvod tovaru kt. skladujete... Vaše rozhodnutie by malo byť v podstate v súlade s legislatívou EU. V podstate je teda logicky platné aj pre obdobie po 1.5. 2004 a to až do doby platnosti uvedenej v rozhodnutí... Je na Vás aby ste zvážili. Pokiaľ je tovar na Vašom sklade tovarom EU tak vlastne nemáte dôvod tovar kt. doveziete po 01.05.04 skladovať na colnom režime ( vyhnete sa procedúre JCD , ale máte povinnosť hlásenia intrastat ). Takže budete musieť kombinovať a to je administratívne zložitejšie. Ak tam nemáte tovar z tretích krajín, tak by som colný sklad zrušil. No Váš problém môže byť iný ak máte široký záber aktivít – reexporty, zušľachtenie tovaru apod. Potom sa dá o tom diskutovať...
 
Do dnes sme pre colnú problematiku využívali Colný zákon s vykonávacími predpismi, z čoho máme vychádzať po 1.5.2004 ?
  Colnú problematiku v EU upravujú tieto základné predpisy:
  • 1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa vydáva Colný kódex Spoločenstiev, v znení neskorších predpisov.
  • 2) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, obsahujúce ustanovenia na vykonanie Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa vydáva Colný kódex Spoločenstiev, v znení neskorších predpisov.
  • 3) Nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983, ktorým sa ustanovuje systém oslobodenia od cla v Spoločenstve, v znení neskorších predpisov.
  • 4) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej štatistickej nomenklatúre a Colnom sadzobníku Spoločenstiev, v znení neskorších predpisov.
  • 5) Nariadenie Rady (EHS) č. 3330/91 o štatistike obchodovania s tovarmi medzi členskými štátmi – ( Intrastat ).
Všetky tieto právne normy sú už preložené a môžeme Vám ich dodať. Upravujú zahraničný obchod, spolu s colným zákonom, kt. bol národnou radou schválený dňa 10.3.2004. Nájdete ho v Zbierke zákonov
 
Sme v lokalite, kde sa naša firma nachádza rušia od mája 2004 colnú pobočku, kam máme nosiť hlásenie Intrastat ?
  Nemusíte nosiť nič. My Vám to spracujeme, aj to za Vás to odnesieme.
 
Hodláme rozširovať naše podnikanie v krajinách EU. S akou DPH môžeme počítať na územiach krajín EU , budú tam prepisy pre podnikanie a obchod totožné so zákonmi platnými u nás po 1.máji 2004 ?
  Napriek tomu, že bude naša legislatíva zosúladená s legislatívou EU a to v zásadných kapitolách, nemožno tvrdiť, že si sadneme za stôl napr. v Luxemburgu na prakticky tú istú funkciu a budeme vedieť všetko... Rozhoduje tu oblasť Vášho podnikania a priority krajiny v ktorej hodláte pôsobiť. Radšej sa informujte na zastupiteľských úradoch, obchodných a priemyselných komorách, na internete a u poradcov v mieste podnikania a pod... Ako príklad uvádzame len rozdielnu DPH v krajinách spoločenstva: Belgicko :21%, Dánsko :25%, Fínsko :22%, Francúzsko :19,6%, Írsko :21%, Taliansko: 20%, Luxembursko :15%, Nemecko :16%, Holandsko :19%, Portugalsko :19%, Rakúsko : 20%, Grécko : 18%, Španielsko :16%, Švédsko : 25%, Veľká Británia :17, 5%, Česká republika :19%, Estónsko :18%, Cyprus :15%,Litva :18%, Lotyšsko :18%, Maďarsko :25%, Malta :15%, Poľsko :22%, Slovensko : 19%: Slovinsko :20%. Jednotlivé sadzby sa však menia niekde častejšie, inde zasa menej často ako u nás...
 
Čo je to asimilačný prah a prah zjednodušenia ? Hlavne koľko je to v korunách ?
  Tieto prahy sa určujú tak, aby spĺňali kritériá stanovené legislatívou EÚ (nariadenie komisie ES č. 1901/2000, ktorým sa vykonáva nariadenie rady EHS č. 3330/91 o štatistike obchodovania s tovarom medzi členskými krajinami EÚ). Asimilačný prah pre prijatie tovarov je na rok 2004 stanovený do hodnoty 3 milióny korún a 6 miliónov korún pre odoslanie. Prah zjednodušenia bol stanovený na 12 miliónov korún pre prijatie a 30 miliónov korún pre odoslanie.
 
Čo všetko nemusíme vykazovať v hlásení Intrastat ?
  Áno aj tu sú výnimky a sú v svojej podstate zhodné s predpismi kt. doposiaľ oslobodzovali tovar od dovozného cla z obecného hľadiska, upravené na podmienky EU. Sú to tieto tovary a dôvody:
  • A, zákonné platidlá a cenné papiere;
  • B, monetárne zlato;
  • C, núdzová pomoc pre oblasti postihnuté živelnými pohromami;
  • D, pre diplomatický charakter alebo podobnú povahu ich využitia;
    1. tovar, na ktorý sa vzťahuje diplomatická a konzulárna alebo podobná imunita;
    2. dary hlave štátu alebo členom vlády či parlamentu;
    3. tovar, ktorý je v obehu v rámci administratívnej vzájomnej pomoci;
  • E, ak ide o dočasný obchod:
    1. tovar určený pre trhy a výstavy;
    2. divadelné kulisy;
    3. kolotoč a iné jarmočné atrakcie;
    4. profesionálne náradie podľa medzinárodného dohovoru z 8. júna 1968;
    5. kinematografické filmy;
    6. nástroje a vybavenie pre pokusné účely;
    7. zvieratá na predvádzanie, šľachtenie, súťaženie, atď.;
    8. obchodné vzorky;
    9. dopravné prostriedky, kontajnery a vybavenie súvisiace s dopravou;
    10. tovar na opravu dopravných prostriedkov, kontajnery a vybavenie súvisiace s dopravou a diely vymenené počas opravy;
    11. obal;
    12. tovar na prenájom;
    13. zariadenie a náradie pre inžinierske staviteľstvo;
    14. tovar určený na kontrolu, analýzu alebo testovanie;
  • F, za predpokladu, že nie sú predmetom obchodnej transakcie:
    1. rády, vyznamenania a ceny, pamätné plakety a medaily;
    2. cestovné potreby, zásoby a iné predmety vrátane športového vybavenia určeného na osobné použitie alebo spotrebu, ktoré sprevádzajú, predchádzajú alebo nasledujú cestujúceho;
    3. výbava nevesty, predmety týkajúce sa sťahovania domu alebo dedičstva;
    4. truhly, pohrebné urny, ozdobné pohrebné predmety a predmety na údržbu hrobov a náhrobných kameňov;
    5. tlačený reklamný materiál, návody na použitie, cenníky a iné reklamné materiály;
    6. tovar, ktorý sa stal nepoužiteľným, alebo ktorý nemožno použiť pre priemyselné účely;
    7. záťaž;
    8. poštové známky;
    9. farmaceutické výrobky použité na medzinárodných športových podujatiach;
  • G, tovar použitý v rámci mimoriadnych spoločných opatrení na ochranu osôb a životného prostredia;
  • H, tovar, ktorý je predmetom neobchodného pohybu medzi osobami so sídlom v priľahlých pohraničných pásmach členských štátov (pohraničný styk); produkty získané poľnohospodárskymi výrobcami z majetku mimo územia, ale z územia, ktoré je priľahlé štatistickej oblasti, na ktorej majú hlavný podnik;
  • I, tovar opúšťajúci štatistické územie s úmyslom návratu späť po prechode zahraničným územím buď priamo alebo so zastávkami vyplývajúcimi z povahy dopravy;
  • J, tovar odoslaný národným ozbrojeným silám umiestneným mimo štatistického územia ako aj tovar prijatý z iného členského štátu, ktorý bol prevezený mimo štatistického územia národnými ozbrojenými silami, ako aj tovar získaný alebo vyradený na štatistickom území členského štátu ozbrojenými silami iného členského štátu, ktoré sú tu umiestnené;
  • K, tovar používaný ako nosič údajov, napríklad diskety, počítačové pásky, filmy, plány, audio a videokazety, CD-ROM-y, ktoré sú predmetom obchodu s cieľom poskytnúť informácie vyrobené na objednávku konkrétneho klienta alebo ktoré nie sú predmetom obchodnej transakcie, ako aj tovar, ktorý dopĺňa predchádzajúci zásielku, napríklad aktualizácia, a ktorá príjemcovi nie je fakturovaná;
  • L, odpaľovacie zariadenia satelitov,
        - po odoslaní alebo prijatí pred vypustením do vesmíru,
        - v čase vypustenia do vesmíru.
 
Radi by sme si zabezpečili vopred tlačivá na hlásenie Intrastat, kde a kedy budú k dispozícii ? Dajú sa zakúpiť u Vás?
  Zatiaľ sme ich ani my nezohnali... Pravdepodobne budú v predaji v predajniach tlačív, tam kde ste doposiaľ kupovali doklady JCD. V prípade, že si zakúpite vhodný software, nebudete tlačivá nakupovať. Inak sú vo formáte pdf na serveri štatistického úradu.
 
Môžeme vyclievať tovar, ktorý dovážame z tretích krajín, v niektorej z krajín EU ?
  V podstate áno, no musíte sa tam registrovať a ak si myslíte, že zaplatíte menšiu DPH, napr. 16% v Nemecku potom nepočítate dobre. Overte si túto možnosť radšej na príslušnom daňovom úrade a tiež na colnom úrade, kde hodláte vyclenie uskutočniť. Potom prídete na to že musíte byť v riadnom balíku, aby sa Vám to oplatilo.
 
Ak vyclíme tovar z tretích krajín už na vstupe, napr. v BRD, musíme potom spracovať hlásenie Intrastat ?
  Pokiaľ by bol daný tovar prepustený do colného režimu voľný obeh napr. v BRD, potom bude podliehať hláseniu Intrastat na Slovensku. Tovar získa štatút Spoločenstva a v tomto prípade by bol pohyb tovaru medzi BRD - členský štát zaslania a Slovenskom - členský štát prijatia, pričom ako krajina pôvodu sa uvedie krajina z ktorej tovar kupujete. Ak by bol tento tovar následne zaslaný do ďalšieho členského štátu, potom bude podliehať novému hláseniu Intrastat - SK, kde Slovensko uvediete ako členský štát zaslania.
 
Je pravda, že sa bude meniť IČO resp. DIČ , v súvislosti s našim vstupom do EU ?
  Pravdou je, že naše evidenčné čísla podnikateľských subjektov IČO a detto pre daňové účely doplnené o číslo daňového úradu DIČ sa plánovalo prispôsobiť doplnením kódu krajiny. Neočakávalo sa totálne prečíslovanie organizácií. Ku väčšej zmene malo dôjsť len tam, kde je DIČ tvorené z rodného čísla. Ak takéto DIČ nemáte, tak Vám úrady len daňový úrad doplní písmená SK (podľa ISO 3166) pred Vaše DIČ a vydá Vám o tom nový doklad. Predpokladá sa vydávanie potvrdení na plastikových kartičkách a budú sa vydávať aj pre zahraničné subjekty... Pre porovnanie uvádzame dnešné karajiny EÚ so skratkami a dĺžkou čísla. Krajina, kód krajiny a dĺžka čísla: Rakúsko/Austria AT - 11, Belgicko/Belgium BE - 11, Dánsko/Denmark DK – 10, Fínsko/Finland FI - 10, Nemecko/Germany DE - 11, Francúzsko/France FR - 13,Grécko/Greece EL - 10, Veľká Británia/Great Britain GB - 11/14, Írsko/Ireland IE -10, Taliansko/Italy IT - 13, Luxembursko/Luxemburg LU - 10, Holandsko/Netherlands NL - 14, Portugalsko/Portugal PT - 11, Španielsko/Spain ES - 11, Švédsko/Sweden SE -14. Zo skúsenosti však už vieme, že daňové úrady generujú úplne nové DIČ zrejme všetkým...
 
Budú sa od 1.mája 2004 vyžadovať predpísané tlačivá na faktúry, alebo aké údaje sa budú vyžadovať vo faktúrach pre zahraničný obchod?
  Formu a obsah faktúry, teda daňového dokladu upravuje Smernice Rady ES upravujúce daňové doklady pre DPH č.:(2002/115/EC), kt. doplňuje „Šiestu smernicu rady 77/388/EEC“. Pre nové členské štáty bude platná ihneď po vstupe do EU k1.5.2004. Daňový doklad obsahuje 12 povinných náležitostí. Netreba zabúdať uvádzať hlavne svoje DIČ teda ("IČ DPH"), tak aj DIČ ( UID ) odberateľa ! Daňové číslo Vášho dodávateľa si môžete overiť na stránke: http://europa.eu.int/comm/taxation_customs/vies/en/vieshome.htm
 
Je vykazovanie štatistických údajov len dočasnou záležitosťou ? Ako náhrada pracovných miest za colnú deklaráciu ?
  Či to bolo pôvodným zámerom sme nikde nezistili, ale nemožno tvrdiť, že by sa tu jednalo o riešenie sociálnej sféry. Údaje zbierané v systémoch jednotlivých krajín sa sústreďujú v centrálnej európskej databáze „Eurostat“ a majú aj svoje komerčné využitie. Každý občan nášho štátu bude môcť získať údaje v určitom rozsahu, o ktoré požiada. V neposlednom rade budú daňové úrady Vaše hlásenie konfrontovať s Vašim daňovým priznaním!
 
Ako budeme po vstupe spracovávať tzv. „reexporty“ ? Bude sa to vôbec dať ?
  Áno bude sa dať vykonať tento tzv. trojstranný obchod, ktorého podmienky rieši navrhovaný zákon o DPH v paragrafe 43.
 
Aký vnútroštátny predpis nám ukladá povinnosť spracovať hlásenie intrastat ?
  Je to Vyhláška Štatistického úradu SR č. 572/2003 .
 


• O nás • Ľudia a kontakty • Otázky a odpovede • Sklad • Galéria •
• Kde nás nájdete ? • Mapa stránky •
© 2006 Oliver Lengyel TIREX s.r.o.